Ako CAD vývojár a DMS implementátor som sa dlhé roky pohyboval v technickom svete dát, štruktúr, kusovníkov a procesov okolo vývoja. Prechod k ERP pre mňa preto nebol skokom do neznáma, ale logickým posunom – snahou pochopiť celopodnikové procesy v širších súvislostiach. Ako jednotlivé oddelenia fungujú, ako na seba nadväzujú a kde vznikajú zbytočné trenia.

V tomto kontexte som sa začal intenzívnejšie venovať Odoo Enterprise. Zaujalo ma svojou modularitou, otvorenosťou, komunitou a množstvom dostupných vzdelávacích materiálov. Dokumentácia, tutoriály, otvorený learning program – to všetko mi umožnilo ísť do hĺbky vlastným tempom a bez nutnosti viazať sa na jedno rigidné riešenie.

Nasledoval rýchly ponor do základných nastavení platformy. Postupne spoznávam Bash, Python a architektúru systému. Prvé, čo ma prirodzene zaujímalo, boli integračné možnosti. REST API funguje spoľahlivo a z pohľadu CAD doplnkov dáva zmysel – napojenie na externé systémy je reálne a technicky čisté. Popri tom hltám videá, skúšam, testujem a posúvam si hranice každý deň o kúsok ďalej.

Medzitým už pracujem ako ERP administrátor v prostredí Microsoft Dynamics a zároveň ako IT správca. Dostávam sa k reálnym procesom naprieč firmou – nákup, plánovanie výroby a kooperácií, technologické postupy, kusovníky, projektové riadenie vývoja, vykazovanie činností, prognózy predaja, KPI ukazovatele, reporty, HR agenda, schvaľovacie workflow. Každý z týchto procesov mi dáva príležitosť zamyslieť sa, ako by sa dal riešiť efektívnejšie, jednoduchšie a prehľadnejšie. Nešlo o snahu meniť ERP za každú cenu, skôr o budovanie vízie, kam sa veci dajú posunúť.

V istom bode prichádza praktická príležitosť – starý web doslúžil a bolo ho potrebné rýchlo nahradiť. Čas bežal.

Ak má firma k dispozícii kvalitnú infraštruktúru, rýchle úložiská, virtualizáciu a spoľahlivé zabezpečenie, on-premise riešenie je prirodzenou voľbou. My sme túto možnosť nemali. Otvorila sa tak otázka, kde systém prevádzkovať, aký Linux zvoliť, ako riešiť zdrojové kódy a kto bude niesť zodpovednosť za prevádzku. Popri tom sa črtala tretia cesta – Odoo.sh.

Výkonnostne škálovateľná platforma, vyriešené zálohovanie, produkčné, testovacie a vývojové prostredia, napojenie na GitHub, administrátorská konzola, logy – všetko na jednom mieste a priamo od výrobcu. Rozhodnutie bolo pragmatické. Namiesto správy serverov som sa mohol sústrediť na systém a procesy. Cenové porovnania v tej chvíli neboli podstatné.

Popri tom sa rodí aj myšlienka menšieho ekosystému – krúžku zameraného na ERP a CAD, vlastné produkty, doplnky a prepájanie technických a marketingových rolí. Rozprával som sa o tom aj s vedením priemyselnej školy, ktoré by podobnú spoluprácu uvítalo. V tom čase však u mňa dostali prednosť iné pracovné rozhodnutia a táto vízia zatiaľ zostala otvorená. Odoo však posúvam ďalej aspoň v menšom meradle – prostredníctvom mikrowebov a projektov ako chirosmedical.sk, fashionvictorystyle.com či marravilla.com, kde systém nastavím, nasmerujem, vysvetlím a projekt môže samostatne fungovať ďalej.

Táto cesta pre mňa stále pokračuje. Nie je uzavretá jedným projektom ani jednou firmou. Je to skôr dlhodobý spôsob uvažovania, v ktorom má zmysel sa rozprávať, porovnávať skúsenosti a učiť sa jeden od druhého.